2009 |

2009

12.12.2009 oslava narodenín

________________________________________________________________________________________

4.12.2009 je 3:00 pre niekoho skoré ráno, pre iného tmavá noc, pre nás dvoch budíček.Dnes nás čaká Vysoká 2547,2 m. Podmienky sú vraj ideálne, tak rýchlo termosky s čajom, dačo pod zub do batoha a ideme smer Popradské pleso. Ešte za tmy vchádzame do doliny, tu dole to na zimnú túru nevyzerá snehu je málo. Pri Viktorovej chate dáme pár dúškov čaju a trošku si oddýchneme. Tu už vládne pani zima vo svojej mrazivej kráse. Vychádza slniečko, náš tretí parťák z lana a spoločne stúpame do sedla Váha. Už len pár krokov do doliny a sme pod stenou. Severná stena Vysokej, Stanislavského, čaká nás 550 metrov lezenia v snehu, ľade a mix. Po vybalení materiálu zisťujeme že šruby ostali v teple na izbe. Prvý štand a Erikove prvé metre lezenia, sneh je tvrdý, zbrane sa zabárajú až po hlavu a mačky parádne držia.Sneh sa strieda s ľadom a po pár dĺžkach začína pre mňa ťažký kút. Ešte pár dĺžok a sme hore pri kríži. Rýchle foto, čaj a pripravujeme sa na zostup. Par metrov schádzame, 60 metrový zlaňak a zostup po snehu do Zlomiskovej doliny. Kým je sneh ide sa dobre, najhoršie boli zľadovatelé kamene. Padali sme jak v groteske, krok, zrazu sú nohy rýchlejšie jak treba a my ležíme na chrbte, ešte že máme batohy.

_______________________________________________________________________________________

3.11-27.11.2009 lezenie Španielsko zopár fotiek

______________________________________________________________________________________

31.júl Je piatok 15:05, sedím (piži) v rýchliku, ktorý ma vezie do Trenčína, kde na mňa čaká Debro, Mato, Majo, Romanovci a na chvíľu naša Lancia. Rýchle privítanie, „nalodenie“ a štartujeme. Pred nami je asi 1300 km, ku ktorým sme pridali aj malú zachádzku do Maďarska, na konci cesty nás čaká Chamonix a cieľ našej cesty Mont Blanc. Tak ako sme sa striedali za volantom, tak ubiehali kilometer za kilometrom, až kým si naše auto nepovedalo DOSŤ a len tak si zastavilo. Do cieľa nám chýbalo asi 120 km. Skúšali sme to i ono, až prišla na rad asistenčná služba na telefóne, ktorá nám poslala žltého anjela a ten nás po chvíli odtiahol a poradil, že celý nás problém je turbo alebo hadica k turbu. Roman neskôr zistil, že plechovka od redbulu presne pasuje a prejdeme asi 20-30 km, tak sme došli do Martiniq, kde naše auto definitívne skončilo. Cestu do Chamonix absolvujeme za pomoci kamarátov zo Spiša.V Chamonix prší, tak nemá zmysel sa trepať hore a ostávame dole aj druhý deň.Predpoveď na pondelok a ďalšie tri dni je priaznivá , ráno cestujeme do LE HOUCHES, odtiaľ lanovkou a ďalej zubačkou na NID DAIGLE, kde sa začína náš výstup. Asi po hodine dorazíme na barak FORESTIER, kde prečkáme dážď a a nechávame nocovať Rasťa a Romana. Keď na chvíľu prestane pršať, tak pokračujeme na chatu TETE ROUSSE, kde v stanoch strávime prvú noc. Počasie sa tvári, akoby nepočulo predpoveď a dážď prechádza do sneženia. O to krajšie je ráno, oblačnosť sa trhá a my vidíme aj slnko a náš dnešný ciel- chatu GUTER. Cestu sme absolvovali v pohode, stretávame kopec Slovákov. Poobede sme v ICE CAMPE postavili stany a absolvovali sme „aklimatizacku“ na DON DE GUTIER. O druhej v noci nás budia naši susedia, ktorí sa učia naviazať na lano a obuť si mačky. My si hovieme v spacacikoch a vstávame až o ôsmej. Slniečko nám svieti na cestu, vietor ustal tak miestami kráčame v tričkách. N a vrchole sme o 15:30, spoločné fotenie a rýchly zostup. V Ice campe strávime druhú noc a ráno cupky- dupky do Camonix. Pri baraku FORESTIER na nás čaká Sima s Romanom st. a ich prekvapením v podobe obrovskej pizze, ktorá bola veľká asi ako koleso z traktora. Bolo to prvýkrát, čo sme jedli pizzu vo výške 2768 m. P.M.

__________________________________________________________________________

6.júl 2009 Gerlach

______________________________________________________________________________

4.júna 2009 Velocipéd prebor

______________________________________________________________________________

5.máj 2009 Pridávam zopár fotiek s bicyklovania v Slovenskom raji

______________________________________________________________________________________

1.máj 2009 Vstávam skoro ráno asi tak 5:00, rýchle raňajky zbaliť batoh, lebo o chvíľku tu bude Peťo a ideme na Štrbské Pleso tam sadá do môjho auta Michal a už máme jasný smer – chata Popradské pleso. Z auta vyberáme potrebné veci, horolezecký materiál, lyže a bicykle. Rozhodli sme sa vyliezť cestu na Malý Ošarpanec, Puškašova cesta 6+. Celkom rýchlo šliapeme za mierneho vetra, ktorý mi odfúkol okuliare. Pod Ošarpancom zapichneme lyže, tu z batohu vyberáme matroš a s úsmevom za pekného slnečného počasia vylezieme Puškašovu cestu. Na vrchole si podáme ruky a rýchlym zlanením a s jedným zaseknutím lana zlaníme dole. Rýchlo sa prezujeme do lyžiarok zbalíme matroš a lyžujeme dole. Na najstrmšom mieste pri skalnom prahu ešte pod Ošarpancom spustíme malú lavínu, ktorá chytí Peťove lyže ale ako profík z nej vylyžuje nabok. Na chate Popradské pleso z pivnice vytiahneme bicykle a zjazd na Štrbské pleso, kde máme zaparkované auto. Tak takto sme oslávili sviatok prace.

______________________________________________________________________________________________

Zopár fotiek z cesty Tulák po hviezdach VIII-, na Kežmarsky štít – J stena liezol som tu to cestu z Tomášom Vaverčákom. Je to pekne zaistená cesta s možnosťou pri istenia malé frendy, malé čoky, a hodili by sa bounaty. Do tejto cesty nezabíjať skoby a nepridávať istenia : )

________________________________________________________________________________________________

Horolezecký Pub zopár fotiek z oficiálneho otvorenie : )))

_________________________________________________________________________________________________

Pridávam fotky z prvo výstupu na Slavkovský štit S-stena, 2. veže Birkenmajerovho piliara ceta bola vylezená 1. apríla 2008 Erik Rabatin a Daniel Šak. Dúfam že čoskoro vyleziete prvé opakovanie .